no, pretože to je ústredná idea celého záznamu a reprodukcie zvuku: maximálna možná vernosť. Aspoň u hi-fi (= high fidelity, čiže vysoká vernosť), a táto skratka je na svete už pekne dlho, čiže aj tá myšlienka je pekne stará. Na začiatku možno mal Edison ambíciu len takú, aby sa porozumelo čojaviem hovorenému slovu, alebo stačí rozoznať melódiu, ale...to vieš, keď si prišiel z koncertu a pustil si ten jeho valček, musel si pri tom porovnaní vzdychnúť "ach aké by to bolo, keby mi to tu doma znelo tak ako v tej sále naživo..."
Ak zvukár namixoval v štúdiu nejaký zvuk a povedzme ho aj skreslil, tak to bol jeho zámer, chcel dosiahnuť práve ten efekt. Tak to chce ten hifista počuť presne tak, ako to zvukár myslel. No a pri zázname koncertov, kde predpokladám že sa nič neskresľuje, tak je to jasné: chceme počuť maximálne verne. A tie rozdiely tam sú. A sú počuť. Opisy zážitkov z reprodukcie vyplňujú stránky high-endových časopisov.
Použitie mikrofónov? Isteže...čo už ostáva na zachytenie akustických nástrojov? ale budeme sa aspoň snažiť o maximálnu vernosť použitím čo najlepšej záznamovej techniky ako aj postupov - a tam má curevský význam práve HD audio formát pre záznam, potom pri mixáži atd až po reprodukciu. Počul som pár nahrávok, ktoré od začiatku boli robené s cieľom max vernosti pre audiofilov a ver že to bolo nebe a dudy oproti štandardu. No a kto to vie oceniť, tak asi to aj počuje atd.
jpor