Tlačová správa: Geometria priestoru, z ktorej sa odvíjajú fyzikálne zákony, môže tiež obsahovať odpovede na niektoré z najhlbších otázok vo fundamentálnej fyzike. Samotná štruktúra časopriestoru by mohla byť základom každej interakcie v prírode. Článok publikovaný v časopise Nuclear Physics B autorským tímom vedeným Richardom Pinčákom skúma myšlienku, že všetky základné sily a vlastnosti častíc by mohli vyplynúť z geometrie skrytých extradimenzií.
Podľa štúdie môže vesmír obsahovať neviditeľné dimenzie poskladané do zložitých sedemrozmerných tvarov známych ako G₂-variety. Tradične sa tieto štruktúry študovali ako statické. Pinčák a jeho kolegovia ich však považujú za dynamické: vyvíjajúce sa v procese nazývanom G₂-Ricciho tok, kde sa vnútorná geometria mení s časom.
„Rovnako ako v organických systémoch, ako je napríklad skrútenie DNA alebo ľavotočivosť aminokyselín, aj tieto extradimenzionálne štruktúry môžu mať torziu, akýsi vnútorný skrútený tvar,“ vysvetľuje Pinčák. „Keď ich necháme vyvíjať sa v čase, zistíme, že sa dokážu usadiť do stabilných konfigurácií nazývaných solitóny. Tieto solitóny by mohli poskytnúť čisto geometrické vysvetlenie javov, ako je spontánne narušenie symetrie.“
V Štandardnom modeli časticovej fyziky Higgsovo pole dáva hmotu bozónom W a Z. Autori však naznačujú, že hmota by mohla namiesto toho vzniknúť geometrickou torziou v extra dimenziách bez zavedenia ďalšieho Higgsovho poľa. „Podľa tejto predstavy,“ hovorí Pinčák, „hmota vzniká z odporu samotnej geometrie, nie z vonkajšieho poľa.“
Teória tiež spája torziu so zakrivením časopriestoru a ponúka možné vysvetlenie kladnej kozmologickej konštanty, ktorá poháňa kozmickú expanziu. Autori dokonca špekulujú o novej častici, „Torstone“, ktorá by mohla byť pozorovateľná v budúcich experimentoch.
Konečným cieľom je rozšíriť Einsteinovu víziu: ak je gravitácia geometria, možno sú geometriou aj všetky interakcie. Ako poznamenáva Pinčák: „Príroda často uprednostňuje jednoduché riešenia. Možno hmotnosti bozónov W a Z nepochádzajú zo slávneho Higgsovho poľa, ale priamo z geometrie sedemrozmerného priestoru.“
Článok zverejnený v časopise Nuclear Physics B nájdete na adrese: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0550321325001683
Výskum bol podporený R3 projektom No.09I03-03-V04-00356.
Ilustračný obrázok: Higgsovo pole, Credit: CERN
Zdroj: https://websrv.saske.sk/uef/
Add new comment