Vedci z fínskej univerzity v Jyväskylä upozornili na objav, ktorý by mohol mať veľký dopad na modernú fyziku. Podarilo sa im zmerať extrémne nízku energiu pri rozpade jedného z izotopov striebra, čo otvára nové možnosti pre lepšie určenie hmotnosti neutrín – častíc, ktoré sú stále obrovskou záhadou. Na tému upozornil portál Neowin.
Neutrína sú známe ako „duchové častice“. Nemajú elektrický náboj, s bežnou hmotou reagujú len minimálne, a preto ich dokáže zachytiť iba špičková technika. Napriek tomu ich význam nemožno podceňovať. Nakoľko každú sekundu miliardy z nich prechádzajú našimi telami a paradoxne práve ich hmotnosť ovplyvňuje, ako sa formoval vesmír od svojich začiatkov.
Tím z Jyväskylä sa rozhodol preskúmať rozpad izoméru striebra-110, ktorý sa mení na kadmium-110. Pri tzv. beta rozpade sa uvoľňuje elektrón spolu s elektrónovým antineutrínom. Dôležitým údajom je takzvaná Q-hodnota, ktorá vyjadruje energiu tohto procesu. Čím menšia je, tým viac sa zvyšuje šanca „uvidieť“ jemné príspevky hmotnosti neutrín.
Na meranie využili špeciálne zariadenie známe ako Penningova pasca JYFLTRAP, ktoré umožňuje mapovať rozdiely v hmotnosti atómových jadier s extrémnou presnosťou. Výsledok prekvapil, energia rozpadu bola len 405 ± 135 eV, čo je historicky najnižšia hodnota nameraná pri povolenom beta rozpade.
Tento fakt robí zo strieborného izoméru atraktívneho kandidáta na ďalšie výskumy. Izotop sa dá pripraviť relatívne jednoducho a jeho polčas rozpadu, približne 250 dní, je vhodný na experimentálne testy. Podľa vedcov ide o výnimočnú príležitosť, pretože práve takéto unikátne prípady môžu priniesť odpovede na otázky, ktoré nezodpovedali ani veľké medzinárodné experimenty.
Aj keď sa presná hmotnosť neutrín ešte nepodarilo priamo určiť, tento výsledok ukazuje, že fyzika jadier stále ukrýva prekvapenia a môže priblížiť riešenie jednej z najväčších vedeckých záhad súčasnosti.
Zdroj obárzkov: Perplexity AI
Add new comment